Kvetinové pásy priťahujú motýle – ale to nestačí pre biodiverzitu!

Kvetinové pásy priťahujú motýle – ale to nestačí pre biodiverzitu!

Kvetinové pásy medzi ornou pôdou sú veľmi obľúbené ako agroenvironmentálne opatrenie, ako napr Univerzita v Göttingene nahlásené. Tieto opatrenia priťahujú mnohých návštevníkov kvetov, ako sú motýle a divé včely, a pomáhajú skrášľovať krajinu. Zastrešujúci cieľ druhovo bohatej poľnohospodárskej krajiny sa však nedosiahne, ak sa jednoducho vytvoria kvetinové pásy. Univerzitní výskumníci v časopise Biological Conservation zdôraznili, že účinná ochrana biodiverzity si vyžaduje aj biotopy mimo obrábaných oblastí.

Poľnohospodárstvo a jeho rozširovanie patrí medzi hlavné príčiny celosvetového úbytku druhov. V záujme trvalo udržateľnej podpory biodiverzity je nevyhnutné vytvárať rozmanité typy biotopov. Jednoročné kvetinové pásiky sú v Európskej únii celkom bežné, ale ich vplyv je obmedzený, keďže podporujú len obmedzený rozsah druhov. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje skôr potreba prijať opatrenia na úrovni krajiny, než sa zameriavať len na dočasné riešenia.

Diverzita biotopov je kľúčová

Na dosiahnutie cieľa biodiverzného poľnohospodárstva by sa mali podporovať biotopy, ako je orná pôda s rôznymi plodinami, ako aj jednoročné a viacročné biotopy. Medzi ďalšie dôležité prvky patrí tečúca aj stojatá voda. Zmenšením výmery ornej pôdy možno vytvoriť viac okrajových štruktúr pre rôzne druhy zvierat. Odlišne štruktúrované biotopy sa navzájom dopĺňajú v dostupnosti zdrojov a sú nevyhnutné na podporu ekosystémových služieb, ako je opeľovanie a biologická kontrola škodcov.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná úzka spolupráca medzi poľnohospodármi a ostatnými aktérmi. Prof. Dr. Teja Tscharntke zdôrazňuje dôležitosť spoločného úsilia pri navrhovaní poľnohospodárskej krajiny, ktorá je šetrná k biodiverzite. Pôvodné publikovanie týchto poznatkov v odbornej literatúre je v práci Teja Tscharntke et al. nájdený v Biological Conservation.

Stratégie zabezpečenia krajinných prvkov

Komplexná ochrana a zachovanie biodiverzity na poľnohospodárskej pôde charakterizuje snahu NABU, ktorá v spolupráci s Leibnizovým centrom pre výskum poľnohospodárskej krajiny (ZALF) dala vypracovať štúdiu na zvýšenie krajinných prvkov v Brandenbursku. Táto štúdia ukazuje, že využitie aspoň 10 % poľnohospodárskej krajiny na prvky, ako sú živé ploty, kvetinové pásy a malé vodné plochy, je kľúčové.

Stratégia vedcov má zabezpečiť, aby sa do poľnohospodárskej výroby integrovalo viac krajinných prvkov bez toho, aby to malo negatívny vplyv na výnosy. Zavedenie pojmov ako „chladné miesta“ pre štrukturálne slabé komunity objasňuje, kde môžu mať krajinné prvky najväčšie pozitívne účinky. NABU tiež požaduje jednotnú definíciu krajinných prvkov, ako aj koordinovaný vzťah medzi regulačným a finančným právom, aby sa zabezpečilo udržateľné uplatňovanie týchto prvkov.

Nakoniec treba spomenúť, že nemecká rozvojová spolupráca zásadne prispieva k zachovaniu poľnohospodárskej rozmanitosti. Podporou agroekologických princípov a regionálnych cyklov je možné udržateľne využívať a chrániť prírodné zdroje. Podpora vidieckeho obyvateľstva v partnerských krajinách s tradičnými metódami poľnohospodárstva a chovu dobytka je dôležitým krokom k posilneniu práv poľnohospodárov týkajúcich sa miestnych osív.

Zdôrazňuje sa úloha malých farmárov pri šľachtení rastlín a produkcii semien, ako aj rovnaký prístup k pôde, najmä pre ženy a domorodé komunity. Zabezpečené práva na pôdu sú preto predpokladom trvalo udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach, ktorý v konečnom dôsledku podporuje aj zachovanie biodiverzity. Viac informácií o týchto iniciatívach nájdete na BMZ.