Zmena kultúry pamäti: Otázky o minulosti a budúcnosti v Osnabrücku

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

9. marca 2025 sa bude vo Filozofickej kaviarni na Univerzite v Osnabrücku diskutovať o význame kultúry spomínania v Nemecku. Vstup voľný!

Am 9. März 2025 diskutiert das Philosophische Café an der Uni Osnabrück über die Bedeutung der Erinnerungskultur in Deutschland. Eintritt frei!
9. marca 2025 sa bude vo Filozofickej kaviarni na Univerzite v Osnabrücku diskutovať o význame kultúry spomínania v Nemecku. Vstup voľný!

Zmena kultúry pamäti: Otázky o minulosti a budúcnosti v Osnabrücku

V nedeľu 9. marca 2025 Vás Filozofická kaviareň pozýva na podujatie do Blue Note Café v Osnabrücku. O 10:00 sa budú podávať raňajky, po nich bude samotná diskusia, ktorá sa začne o 11:30 V tomto kole sa bude diskutovať o dôležitej téme kultúry pamäti v Nemecku. Vstup je voľný; predchádzajúca registrácia nie je potrebná. Pod vedením Prof. Dr. Fora Arnima Regenbogena z Univerzity v Osnabrücku toto podujatie prinesie niekoľko hlbokých otázok:

  • Benötigen wir Rückblicke auf private und öffentliche Lebensumstände?
  • Welche Rolle spielen Rituale, Texte, Bilder sowie Denk- und Mahnmäler?
  • Wie gestalten wir die Erinnerungskultur heute?
  • Welche Bedeutung hat das Nichtvergessen für das Weiterleben unserer Gesellschaft?

Tieto témy sú aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým, najmä vzhľadom na meniacu sa časovú vzdialenosť od udalostí národného socializmu. V Nemecku bol 27. január, výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, ​​medzinárodne ustanovený ako deň pamiatky obetí holokaustu. Tento deň je spomienkou na systematické vyhladzovanie šiestich miliónov európskych Židov a ďalších obetných skupín, ako sú Sinti, Rómovia, homosexuáli a ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí boli prenasledovaní nacistickým režimom. DW nahlásené.

Kultúra pamäti ako ústredná výzva

Spomienka na nacistické zločiny zostáva ústrednou výzvou pre nemeckú spoločnosť. Početné pamätníky, vrátane Pamätníka zavraždených Židov v Európe a Pamätníka prenasledovaných Sintov a Rómov, slúžia nielen ako miesta spomienok, ale aj ako platformy pre vzdelávanie a inšpiráciu. Potreba riešiť históriu a konfrontovať sa s negatívnymi spoločenskými trendmi je vnímaná ako ústredná pre predchádzanie budúcim opakovaniam, ako napr bpb zdokumentované.

Diskusia o týchto témach je vysoko aktuálna aj preto, že spoločenská akceptácia krajne pravicových a pravicovo-populistických názorov vzrástla, čo ešte viac sťažuje debatu o kultúre spomínania. Antisemitské incidenty v Nemecku vzrástli najmä po teroristickom útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023. Politickí aktéri, ako napríklad Jens Christian Wagner z Buchenwaldského pamätníka, sú preto pod čoraz väčším tlakom pravicovo-extrémistických skupín, ktoré sú voči pamiatke holokaustu nepriateľské, ako napr. DW zdôrazňuje.

Spomienka a zodpovednosť

Nevyhnutná konfrontácia s Nemeckom zaťaženou históriou je evidentná aj na školách. O národnom socializme sa žiaci učia na hodinách dejepisu a navštevujú pamätné miesta. Táto odborná a spoločenská zodpovednosť bude v budúcnosti ešte dôležitejšia, aby sa kultúra spomínania formovala nielen emocionálne, ale aj racionálne a na faktoch. Je kľúčové, aby pamiatka obetí národného socializmu a vzdelávanie o ľudských právach zostali živé a boli prístupné všetkým generáciám.

Pre Filozofickú kaviareň v nedeľu je vytvorený rámec, v ktorom môžu zodpovední aj účastníci diskusie prejsť od reflexie minulosti k preberaniu zodpovednosti za budúcnosť. Za účelom propagácie výmeny existuje kontakt s Prof. Dr. Arnim Regenbogenom z Univerzity v Osnabrücku, ktorého e-mailovú adresu je možné získať prostredníctvom oznámenia o podujatí.