Klimatické zmeny v lese: Ktoré druhy stromov prežijú sucho?

Klimatické zmeny v lese: Ktoré druhy stromov prežijú sucho?

Keďže klimatické zmeny pokračujú, výskum absorpcie a dostupnosti vody je pre budúcnosť našich lesov rozhodujúci. Aktuálna štúdia od Univerzita v Göttingene poskytuje informácie o hĺbke nasiakavosti drevín ako je smrek, buk európsky a duglaska. Cieľom je zistiť, ktoré dreviny by sa mali propagovať počas dlhších období sucha.

Výsledky tejto komplexnej štúdie ukazujú, že buk a duglaska majú prístup k vode z hlbších vrstiev pôdy, zatiaľ čo smrek je v kritických suchých fázach vystavený väčšiemu stresu, pretože je závislý od vody z horných vrstiev pôdy. Tieto zistenia sú obzvlášť dôležité, najmä preto, že zmiešané porasty ovplyvňujú príjem vody. V zmesiach s ihličnanmi absorbuje buk viac vody z hlbších vrstiev ako v čistých porastoch.

Vplyv drevín a zmiešaných porastov

Výskumný tím Göttingenskej univerzity analyzoval stabilné izotopy na rozlíšenie vodných zdrojov a vyhodnotenie rôznych druhov stromov za porovnateľných podmienok. Merania sa uskutočnili na štyroch miestach v Dolnom Sasku. Tie ukazujú, že vplyv drevín, mix drevín a pôdne podmienky sú nevyhnutné pre absorpciu vody. Kritická je najmä skutočnosť, že pri nedostatku vody sú smrekové porasty rýchlejšie postihnuté, takže prechod na iné dreviny, ako je duglaska, sa nejaví ako optimálne riešenie.

Pozitívne reakcie buka na susedov v zmiešaných porastoch jasne ukazujú, že ich synergia môže viesť k lepšiemu prístupu k vode. Naproti tomu zmes s bukom ovplyvňuje nasiakavosť smreka. Aj keď sa buk a duglaska považujú za kompatibilnú kombináciu, oba druhy stromov by mohli mať ťažkosti aj pri extrémnom suchu.

Klimatická adaptácia v lesnom hospodárstve

The Federálny inštitút pre geovedy a prírodné zdroje (BGR) a Severozápadný nemecký inštitút pre výskum lesov (NW-FVA) skúmajú účinky druhov odolných voči suchu, ako je duglaska a nórsky dub, na rovnováhu vody v pôde v rámci projektu „KLIBW-GW“. Cieľom projektu financovaného z BMEL a BMUV a prebiehajúceho do novembra 2024 je zaznamenať rýchlosť doplňovania podzemnej vody pod stromami, ako je duglaska, červený dub a smrek.

Najmä dopĺňanie podzemných vôd je dôležitou ekosystémovou službou, ktorú poskytujú lesy. Súčasné klimatické podmienky vedú k poklesu týchto mier dobíjania, čo si vyžaduje nové lesnícke prístupy. Listnaté stromy, ako napríklad červený dub, majú potenciál zvýšiť zásobovanie podzemnou vodou, zatiaľ čo duglaska by mohla viesť k nižším množstvám priesakov.

Modelovanie vodnej bilancie

Modely vodnej bilancie založené na fyzikálnych zákonoch sa v Bavorsku používajú na komplexnú analýzu vodnej bilancie. Tieto modely, ako napríklad LWFBrook90, integrujú vlastnosti pôdy a lokality s meteorologickými meraniami, aby umožnili reprezentácie vodnej bilancie špecifické pre danú lokalitu. Táto presnosť je rozhodujúca, aby sa zohľadnila rozdielna spotreba vody hlavných druhov stromov.

Tieto modely komplexne zobrazujú nároky na vodu drevín ako smrek, borovica, buk a dub, ako aj zmiešané porasty. Údaje sú spracovávané v geografických informačných systémoch (GIS) s cieľom prehľadne prezentovať informácie relevantné pre rozhodovanie pre lesníkov.

Výzva, ktorú predstavuje zmena klímy, si vyžaduje nové stratégie pestovania lesa, aby sa zabezpečila vitalita lesov a ich prínos k zásobovaniu vodou prostredníctvom efektívneho hospodárenia s pôdou. Oba výskumné prístupy ponúkajú cenné poznatky o prispôsobovaní lesov meniacim sa klimatickým podmienkam a ich vplyve na vodnú bilanciu.