Mocní tvorcovia morí: Ako svetelné znečistenie ohrozuje migráciu!

Mocní tvorcovia morí: Ako svetelné znečistenie ohrozuje migráciu!

Fascinujúce migrácie austrálskych bogongových morí na veľké vzdialenosti podnietili vedcov k intenzívnejšiemu výskumu ich navigačných metód. Podľa nedávnej správy od Univerzita v Oldenburgu Tento hmyz na dosiahnutie svojich cieľov využíva hviezdy Mliečnej dráhy aj magnetické pole Zeme. Mole počas svojej migrácie prejdú vzdialenosť až 1000 kilometrov, čím sa dostanú do Álp v Austrálii, kde sa počas leta ubytujú a v jesenných mesiacoch sa vracajú, aby sa spárili a nakladali vajíčka.

Nová štúdia v časopise PRÍRODA zdôrazňuje, že približne štyri milióny týchto morí migrujú do Álp, aby dokončili svoj životný cyklus počas leta. Základom navigácie týchto molí je podrobný vplyv ich prostredia, ktorý bol skúmaný v nedávnych behaviorálnych analýzach. Vedcom sa podarilo identifikovať špecifické nervové bunky v mozgoch molí, ktoré reagujú na orientáciu hviezdnej oblohy.

Výskum navigácie morí

Štúdiu vykonal medzinárodný tím pod vedením Prof. Dr. Eric Warrant uskutočnila Univerzita v Lunde vo Švédsku vrátane vedcov z univerzity v Oldenburgu Prof. Dr. Henrik Mouritsen a Dr. Jingjing Xu, boli zapojení. Na testovanie správania morí v rôznych podmienkach bol vyvinutý inovatívny letecký simulátor. Tieto experimenty ukázali, že zvieratá lietali správnym smerom, keď bola obloha jasná, ale podľa toho reagovali, keď sa smer oblohy zmenil.

Okrem toho bolo badateľné, že keď bola hviezdna obloha zakrytá, nočné motýle si udržiavali svoj smer a spoliehali sa na magnetické pole zeme. Výsledné objavy by mohli potenciálne inšpirovať nové technológie, ktoré by mohli nájsť uplatnenie v robotike a navigácii pomocou dronov.

Hrozby svetelného znečistenia

Populácia mory bogongovej však v posledných rokoch prudko klesla a je klasifikovaná ako ohrozená. Často sa to pripisuje svetelnému znečisteniu a ľudskej činnosti v ich migračných oblastiach. Štúdia o Univerzita Júliusa Maximiliána vo Würzburgu ukázal, že umelé svetlo narúša orientáciu molí nielen priamo pod pouličnými lampami, ale aj vo svetelných kuželoch okolo nich. Nočný hmyz, ako sú bogongové mory, sa často presúvajú k zdrojom svetla a stávajú sa korisťou alebo hynú z vyčerpania.

Svetelné znečistenie je jednou z najvýznamnejších ľudských zmien na Zemi a má ďalekosiahle dôsledky pre životné prostredie a potravinové siete, v ktorých hrajú mole kľúčovú úlohu, ako aj podporu opeľovania rastlín. Komplexná analýza účinkov svetelného znečistenia ukazuje, že interakcie sú zložitejšie, než sa pôvodne predpokladalo, najmä pokiaľ ide o vplyv mesiaca na správanie molí.

V komplexnej štúdii publikovanej v časopise PNAS sa ukázalo, že orientáciu molí výrazne ovplyvňuje umelé svetlo, aj keď sú mimo priameho lúča svetla. Na pochopenie presných účinkov svetelného znečistenia na správanie molí je preto potrebný ďalší výskum.

Stručne povedané, zistenia o navigačných stratégiách morí bogong a nebezpečenstvách, ktoré predstavuje svetelné znečistenie, by mali inšpirovať vedcov aj odborníkov na ochranu, aby zvýšili povedomie o ochrane tohto fascinujúceho hmyzu.