Európa medzi Trumpom a mocou sa mení: čo bude ďalej?

Európa medzi Trumpom a mocou sa mení: čo bude ďalej?

Klaus Welle, bývalý generálny tajomník Európskeho parlamentu, mal 30. júna 2025 pútavú prednášku s názvom „Európa – Ako prežiť vo svete Donalda Trumpa?“ Stalo sa tak v rámci podujatia organizovaného Univerzitou Witten/Herdecke v Medzinárodnom centre pre udržateľnú a spravodlivú transformáciu [tra:ce]. Welle analyzoval geopolitickú situáciu v Európe, najmä s ohľadom na možné obnovené prezidentovanie Donalda Trumpa a jeho vplyv na medzinárodné vzťahy.

Welle vo svojej prednáške zaznamenal alarmujúci posun v globálnej rovnováhe síl. Charakterizuje to predovšetkým oslabenie demokratických inštitúcií a spojenie technologickej, mediálnej, finančnej a politickej moci. V tejto súvislosti identifikoval desať štrukturálnych revolúcií v politike USA, ktoré ilustrujú, že Trumpov systém je silne ovplyvnený politickým plánovaním s podporou vplyvných think-tankov, ako je Heritage Foundation. Welle poukázal na to, že spojenectvo medzi technologickými elitami a neliberálnymi silami podkopáva tradičné centrá moci, akými sú médiá a univerzity.

Svet pod Trumpom

Podľa Wellea politika USA predstavuje významnú výzvu pre medzinárodnú spoluprácu, najmä kvôli partizánskej zahraničnej politike a odklonu od multilaterálnych inštitúcií, ako je OSN. Zdôraznil: „Svet Donalda Trumpa je svetom silných ľudí“ a vyzval Európu, aby sa tejto realite prispôsobila alebo vyvinula svoje vlastné prístupy.

Na rozdiel od Wellesových hĺbkových analýz, Tagesschau zdôrazňuje Trumpovu transakčnú zahraničnú politiku, ktorá je výrazne orientovaná na obchodné rokovania. V tejto myšlienkovej škole je medzinárodná politika vnímaná ako súťaž o zdroje, pričom často prevláda zákon najsilnejšieho. Tento prístup je evidentný v Trumpovej politike, kde sa aliancie vytvárajú len na konkrétne obchody, bez dlhodobých záväzkov.

Donald Trump opakovane dal najavo, že chce riadiť USA ako biznis, čo sa odráža aj na jeho štýle vyjednávania, ktorý označuje za jednoduchý a priamy. Tento transakčný prístup by mohol mať ďalšie dôsledky pre medzinárodné vzťahy, najmä v dôsledku neistoty spôsobenej Trumpovým odmietnutím prijať záväzné záväzky voči záruke pomoci NATO.

Výzvy pre Európu

Neistoty v politike USA za Trumpa by tiež mohli viesť k destabilizácii svetového poriadku nastoleného po druhej svetovej vojne. Odborníci pochybujú, že by USA profitovalo z rozchodu so starými spojencami. Štáty ako Rusko a Čína by mohli pokračovať v presadzovaní vlastných záujmov bez ohľadu na americké ponuky. Tento vývoj poukazuje na krehkosť geopolitickej klímy riadenej Trumpom.

Vedecká a politická nadácia (SWP) okrem výziev vyplývajúcich z Trumpovej politiky vykonáva rôzne štúdie, ktoré skúmajú strategickú rivalitu medzi USA a Čínou a reakcie EÚ na meniaci sa globálny poriadok. Štúdia SWP „Strategická autonómia Európy“ od Barbary Lippertovej a Volkera Perthesa sa zaoberá odpoveďami na nové závislosti a výzvy, ktoré vytvárajú rastúce mocnosti.

Celá diskusia, ktorá nasledovala po Wellesovom prejave, ukázala, že publikum bolo nadšené aj inšpirované. Boli nastolené otázky o zabezpečení demokracie a sociálnej súdržnosti v Európe a bolo jasné, že Európa čelí potrebe posilniť svoje vojenské a ekonomické kapacity vzhľadom na extrémnejší geopolitický vývoj. Prednáška Klausa Welleho nielenže osvetlila výzvy počas Trumpovho predsedníctva, ale vytiahla na povrch aj naliehavé výzvy pre Európu v čoraz viac polarizovanom svete.