Teplo a zima: Profesor z Duisburgu skúma sociológiu potenia

Teplo a zima: Profesor z Duisburgu skúma sociológiu potenia

Dňa 28. apríla 2025 bola Elena Beregow vymenovaná za mladšieho profesora na Univerzite v Duisburgu-Essene, kde pôsobí na Vysokej škole sociálnych a humanitných vied. Zameriava sa na takzvanú „sociológiu potenia“, interdisciplinárny projekt, ktorý skúma otázky kto, kedy, kde a prečo sa ľudia potia. Tento výskum má priamu súvislosť nielen so stúpajúcimi teplotami v dôsledku klimatických zmien, ale aj so spoločenskými nerovnosťami v prístupe k ochladzovaniu a so zraniteľnosťou rôznych skupín obyvateľstva.

Beregow vysvetľuje, že klimatická kríza zvyšuje tepelné rozdiely v spoločnosti a môže zvýšiť zraniteľnosť špecifických skupín. Jeho cieľom je analyzovať moderný ideál chladu, kontroly a vzdialenosti v prostredí, ktoré je čoraz viac charakterizované vlnami horúčav. Jej prístup zahŕňa kultúrno-historické aj senzoricko-sociologické perspektívy a zaoberá sa interpretačnými vzormi potenia v rôznych spoločenských kontextoch, akými sú fitness štúdiá, sauny, popkultúra a každodenný život.

Interdisciplinárna spolupráca a medzinárodná spolupráca

Beregow sa aktívne snaží o medziodborovú výmenu a prospešne využíva podmienky kolégia. Plánuje medzinárodnú spoluprácu vrátane spolupráce s Heat Lab na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA). Za obzvlášť cenné považuje zahrnutie perspektív z globálneho juhu. Predtým pôsobila na Univerzite Bundeswehru v Mníchove (2020-2025) a na Univerzite v Hamburgu (2015-2020). Jej dizertačná práca o tepelných obrazcoch v sociálnej teórii bola v roku 2022 ocenená cenou za dizertačnú prácu Sekcie sociologickej teórie DGS.

Zvýšené teploty, ktoré už v Nemecku pociťujú v dôsledku klimatických zmien, robia ich výskum o to naliehavejším. Klimatické zmeny, ktoré sú v horúcich a suchých letách viditeľné na mnohých miestach, viedli k zvýšeniu povedomia v nemeckej spoločnosti. Nezvyčajne vysoké teploty, ako napríklad rekordné teploty nad 30 stupňov Celzia v roku 2019, sa stali normou a extrémne javy ako vlny horúčav, silné dažde a suchá sú čoraz bežnejšie.

Dôsledky klimatických zmien v Nemecku

Tieto zmeny majú hlboký dopad na spoločnosť. Podľa Inštitútu Roberta Kocha došlo len v Berlíne a Hesensku k 1200 úmrtiam v dôsledku horúčav v lete 2018. Neúroda v dôsledku pretrvávajúceho sucha trpí aj poľnohospodárstvo. Extrémne poveternostné javy spôsobujú nielen predčasné úmrtia, ale môžu tiež ovplyvniť ekonomický blahobyt a spôsobiť problémy s infraštruktúrou. Mestá napríklad naliehavo potrebujú opatrenia na zabezpečenie protipovodňovej aj protislnečnej ochrany.

Spolková vláda v roku 2008 predstavila Nemeckú adaptačnú stratégiu na zmenu klímy (DAS), ktorá predstavuje prelomový dokument pre mnohé adaptačné opatrenia. Adaptačné opatrenia sú nevyhnutné, najmä keď zmena klímy postupuje postupne napriek úspešným opatreniam na ochranu klímy. Odborníci zdôrazňujú, že prevencia je nákladovo efektívnejšia ako neskoršie odstraňovanie škôd a že adaptácia a ochrana klímy by mali ísť ruka v ruke.

Výskum Eleny Beregow by mohol zásadne prispieť k hlbšiemu pochopeniu sociálnych dôsledkov zmeny klímy. S jasným zameraním na sociálne rozmery potenia v otepľujúcom sa svete predstavuje cenný príspevok do diskusie o klimatických zmenách a sociálnej nerovnosti.

Ďalšie informácie o vplyvoch klimatických zmien v Nemecku, potrebných adaptačných opatreniach a úlohe miest nájdete na Prostredie v triede a špecifickejšie aspekty sociálnej nerovnosti OEGS.