Nová stolička pre detskú psychológiu: Möllmann bojuje proti telesnej dysmorfii!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Prof. Dr. Anne Möllmann vedie výskumné projekty o telesnej dysmorfii a misofónii pre mladých ľudí na UNI Witten/Herdecke.

Prof. Dr. Anne Möllmann leitet an der UNI Witten/Herdecke Forschungsprojekte zu Körperdysmorphie und Misophonie für junge Menschen.
Prof. Dr. Anne Möllmann vedie výskumné projekty o telesnej dysmorfii a misofónii pre mladých ľudí na UNI Witten/Herdecke.

Nová stolička pre detskú psychológiu: Möllmann bojuje proti telesnej dysmorfii!

Dnes mnohé deti a mladí ľudia zápasia so zdeformovaným obrazom seba samého, ktorý je formovaný rôznymi sociálnymi a mediálnymi vplyvmi. Prof. Dr. Anne Möllmann, ktorá bola menovaná profesorkou klinickej detskej a adolescentnej psychológie na Univerzite vo Witten/Herdecke, sa vo svojom výskume zameriava na telesné dysmorfické poruchy. Tieto poruchy sa prejavia, keď sa postihnutí sústredia na vnímané nedostatky a nadobudnú presvedčenie, že sú neprijateľné. Vo svojom aktuálnom výskumnom projekte skúma, ako možno v ranom štádiu rozpoznať a liečiť negatívne telesné obrazy. Používajú sa rôzne metódy, ako sú dotazníky, sledovanie očí a systémy snímania pohybu, aby sa získali podrobné informácie o vnímaní postihnutých. Möllmann zdôrazňuje, že emocionálne reakcie na negatívny obraz tela sú často sprevádzané neistotou, hanbou a znechutením a môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života.

Ústredným aspektom výskumu je porozumieť tomu, kedy sa skresľuje sebaponímanie a ako toto skreslenie ovplyvňuje duševné choroby. Poruchy vnímania tela sú bežné najmä u dospievajúcich, u ktorých sa počas puberty často vyvinú silné pocity nespokojnosti so svojím vzhľadom. Túto nespokojnosť výrazne zvyšuje používanie sociálnych médií, ktoré propagujú idealizované obrázky tela. Správa [wer.de] ukazuje, že 11 % mladých ľudí vykazuje známky problematického správania, pokiaľ ide o sociálne médiá, pričom podiel dievčat je o 13 % vyšší ako chlapcov (9 %). Každý tretí mladý človek je neustále v kontakte s priateľmi online, čo ešte viac zvyšuje tlak na prispôsobenie sa ideálnemu obrazu.

Rizikové faktory a prístupy k pomoci

Nespokojnosť s vlastným telom môže mať vážne následky. Riziká siahajú od rozvoja porúch príjmu potravy, ako je anorexia a bulímia, až po telesnú dysmorfiu. Podľa [psychotherapy.tools] tieto problémy úzko súvisia so šikanovaním a sociálnym tlakom, čo sú významné rizikové faktory. Rovnako tak rodina zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji sebaúcty. Rodičia môžu mať pozitívny vplyv tým, že sa budú správať k svojmu telu s rešpektom a budú im dávať zdravé vzory.

S cieľom pomôcť deťom a mladým ľuďom vytvoriť si pozitívny obraz o svojom tele odborníci navrhujú niekoľko cvičení: Patrí medzi ne starostlivosť o seba prostredníctvom zdravého stravovania bez tlaku na výkon, stanovenie limitov pri prežívaní nepríjemných telesných pocitov a podpora nezaujatého uvedomenia si tela pomocou dotykov. Tieto metódy majú pomôcť posilniť sebaúctu a pôsobiť proti nereálnym ideálom krásy.

Príprava na výzvy digitálneho sveta

Výzvy, ktoré digitálny svet so sebou prináša, sú obrovské. Prof. Dr. Möllmann preto plánuje cielené ponuky v psychoterapeutickej ambulancii pre deti a mládež Centra duševného zdravia a psychoterapie (ZPP), aby im v tomto smere ponúkol podporu. Pri výučbe prikladá veľký význam prevencii a psychoterapii priateľskej k deťom tým, že cvičí so študentmi, aby si vybudovala dôveru v terapeutickú prácu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v správe zdôrazňuje potrebu mediálnej gramotnosti. Dr. Hans Henri P. Kluge zdôrazňuje, že zásahy by mali byť primerané veku, rodovo citlivé a kultúrne prispôsobené. WHO tiež vyzýva na väčšie investície do prostredia škôl podporujúcich zdravie a školenia pedagógov a zdravotníckych pracovníkov na podporu digitálnych zručností. Cieľom je umožniť deťom a mladým ľuďom robiť informované rozhodnutia o svojich online aktivitách a chrániť tak svoje blaho.