Revolúcia v energetickom sektore: Nový vodíkový model vyvinutý pre Európu!

Revolúcia v energetickom sektore: Nový vodíkový model vyvinutý pre Európu!

27. mája 2025 bol úspešne ukončený projekt StEAM, významný výskumný podnik Porúrskej univerzity v Bochume a Univerzity Duisburg-Essen. Ide o model globálneho energetického systému, ktorý bol vyvinutý v priebehu troch rokov s pomocou financií z federálneho ministerstva hospodárstva. Tento model má za cieľ prepojiť sektory elektriny a vodíka a je dostupný ako otvorený zdroj, čo uľahčuje výmenu a ďalší vývoj metód. Výskumníci zdôrazňujú dôležitosť výmeny s partnermi z praxe počas celého procesu.

Kľúčový výsledok projektu ukazuje, že Európa má osobitné postavenie: Zatiaľ čo kontinent dováža veľké množstvá vodíka zo severnej Afriky, najmä z Maroka, doprava v rámci Európy sa uskutočňuje prevažne prostredníctvom potrubí. Lodná doprava zostáva neatraktívna z dôvodu nedostatočného spojenia v niektorých regiónoch. Zvlášť pozoruhodné sú plánované dlhodobé hraničné náklady na vodík v Európe, ktoré sa do roku 2040 očakávajú na úrovni približne 110 eur/MWh (čo zodpovedá približne 3,30 eura/kg vodíka).

Náklady a potenciál v iných regiónoch

Na porovnanie, Južná Amerika je regiónom s výrazne nižšími dlhodobými hraničnými nákladmi, ktoré sa pohybujú okolo 80 eur/MWh (2,40 eur/kg vodíka). Veľká vzdialenosť však spôsobuje neatraktívne dopravné podmienky v tejto oblasti. Odborníci poukazujú na to, že kvalitnejšie a prepravovateľnejšie deriváty by sa mohli vyrábať lokálne a následne vyvážať.

V súvislosti s európskou reguláciou pre zelený vodík, globálnymi kapitálovými nákladmi a nábehovými obmedzeniami pri rozširovaní obnoviteľných energií sa uskutočnilo množstvo prípadových štúdií. Vyvinutý model je určený na podporu politiky a podnikania pri rozhodovaní na základe údajov.

Národné vodíkové stratégie v globálnom kontexte

V globálnom kontexte sa vodík (H2) stal kľúčovým hráčom v budúcich systémoch obnoviteľnej energie. Analýza z roku 2020 porovnávala vodíkové stratégie 16 krajín a EÚ. Dôraz je kladený na rôzne stupne špecifickosti, ťažiskové body a ciele týchto stratégií. Japonsko, Francúzsko, Južná Kórea a Austrália už zverejnili hlavné stratégie pred nedávnym vývojom, pričom viac ako 20 krajín oznámilo alebo plánuje vodíkovú stratégiu do roku 2020.

Súčasné trendy ukazujú, že po miernom poklese zverejnení v roku 2022 sa počet nových plánov v roku 2023 zvýšil späť na úroveň z roku 2021. V súčasnosti existuje celkovo 41 strategických dokumentov a štyri revízie na vládnej úrovni. Očakáva sa, že krajiny, ktoré predstavujú viac ako 80 % celosvetového hrubého domáceho produktu, vyvinú do roku 2025 vodíkovú stratégiu.

Národné stratégie sa často zameriavajú na zníženie emisií skleníkových plynov, integráciu obnoviteľných energií a diverzifikáciu zdrojov energie. Veľký dôraz sa kladie aj na príležitosti pre hospodársky rast prostredníctvom nových pracovných miest a vývozu technológií. Rozširovanie výrobnej kapacity a potrebnej dopravnej infraštruktúry pre vodík si zároveň vyžaduje koordinované verejné financovanie a podporu.

Medzinárodné vodíkové partnerstvá čoraz viac vznikajú prostredníctvom bilaterálnych a trilaterálnych dohôd, ale implementácia politických opatrení často zaostáva za stanovenými cieľmi. Počas diskusie sú výzvy a potenciál trhu s vodíkom jasne načrtnuté a vyžadujú si celkovú stratégiu energetickej politiky.

Ďalšie podrobné ročné trendy a analýzy nákladov na výrobu vodíka nájdete v správach z r stiftung-umweltenergierecht.de a komplexné štúdie o Svetová energetická rada.