Konšpiračné presvedčenia: Ako krízy formujú náš spôsob myslenia!

Konšpiračné presvedčenia: Ako krízy formujú náš spôsob myslenia!

Od 7. mája 2025 výskum o konšpiračných presvedčeniach vyvoláva neustály záujem o sociálne vedy. Florian Hessel, uznávaný sociálny vedec, analyzuje vznik konšpiračných myšlienok od 19. storočia. Poznamenáva, že tieto myšlienky sú obzvlášť cyklické v rôznych fázach histórie. Najmä počas pandémie Covid zaznamenali konšpiračné myšlienky, ako je kritika očkovania a alternatívnej medicíny, silný vzostup.

Hessel hovorí o paradoxnom jave: po vzostúpení členovia takýchto náboženských spoločenstiev často prijímajú služby od TAJNÝCH MOC. Zmeniť sa však môže aj vnímanie kríz. Zníženie pocitu krízy vedie k zníženiu šírenia týchto myšlienok.

Jadro konšpiračných mýtov

Jadrom konšpiračných presvedčení je viera v skryté, mocné skupiny, ktoré manipulujú alebo ovládajú spoločnosť. Historicky možno takéto presvedčenia vysledovať až do priemyselnej revolúcie a francúzskej revolúcie. Posledná revolúcia pripravila pôdu pre mýty o Iluminátoch a slobodomurároch.

V 19. storočí sa rozvinula teória židovského svetového sprisahania, ktorú využili nacisti. Hessel rieši pretrvávajúce prepojenie týchto mýtov s antisemitskými, xenofóbnymi a antifeministickými názormi, ktoré často vykazujú autoritársky a antidemokratický charakter.

Sociálne a psychologické aspekty

Súčasné konšpiračné myšlienky sa šíria predovšetkým prostredníctvom digitálnych sociálnych médií. Prieskum Leipzig Authoritarianism Study ukazuje, že približne tretina opýtaných prijíma takéto myšlienky ako vysvetľujúci model. Tieto myšlienky nielenže podkopávajú základy demokracie, ale sťažujú aj dialóg s rešpektom v spoločnosti.

Hessel zdôrazňuje, že fenomén konšpiračných presvedčení možno vnímať aj ako symptóm spoločenských pomerov a politicko-kultúrnej klímy. Aby sme mohli čeliť týmto antidemokratickým prúdom, sú kľúčové vzdelanie, osveta a sociálna spravodlivosť. Je dôležité tolerovať rozpory a uznávať iné oprávnené záujmy.

Psychologický výskum ukázal, že ľudia so sklonom veriť v konšpiráciu majú tendenciu hľadať poriadok v chaotickom svete. Táto tendencia môže viesť k vyššej sebaúcte a pomôcť nastoliť poriadok vo svete. Štúdie Teda Goertzela v 90. rokoch a Jennifer A. Whitson a Adam D. Galinsky v roku 2008 jasne ukazujú, že toto presvedčenie uspokojuje existenčné, sociálne a epistemické potreby. Najmä v krízových situáciách ľudia hľadajú kontrolu a istotu, čo môže zvýšiť vieru v sprisahanie.

Nedávne dôkazy navyše ukazujú, že v konšpiratívnom myslení zohrávajú úlohu kognitívne skreslenia. To platí najmä pre drastické udalosti. Dramatické otrasy, ako napríklad smrť národného vodcu, často zvyšujú vieru v konšpirácie. Dôkazy naznačujú, že výskum konšpiračných presvedčení sa stal systematizovaným a čoraz viac teoreticky založený.

V čase, keď autoritárske štruktúry často fungujú ako vhodné útočisko, demokracia vyžaduje aktívne vzdelávanie a angažovanosť. Napriek tomu vidí Hessel nádej v schopnosti ľudí uvažovať a ich odhodlaní k solidarite v spoločnosti. Výzvou zostáva poraziť šírenie konšpiračných teórií a podporovať otvorený dialóg, ktorý je v súlade so základmi demokracie.

Ďalšie informácie o téme a rôznych aspektoch viery o sprisahaní nájdete na adrese news.rub.de, unipub.uni-graz.at a bpb.de.