Premiéra v študentskom divadle: Posledný oheň poteší Lübeck!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Zažite študentské divadlo na univerzite v Lübecku s „Posledným ohňom“ od Dea Loher, 22.-28. júna & 2. + 4. júla 2025 v starej kotolni.

Erleben Sie das Studierendentheater der Uni Lübeck mit „Das letzte Feuer“ von Dea Loher, 22.-28. Juni & 2.+4. Juli 2025 im Alten Kesselhaus.
Zažite študentské divadlo na univerzite v Lübecku s „Posledným ohňom“ od Dea Loher, 22.-28. júna & 2. + 4. júla 2025 v starej kotolni.

Premiéra v študentskom divadle: Posledný oheň poteší Lübeck!

Študentské divadlo Univerzity v Lübecku uvedie 26. júna 2025 na javisko premiéru hry „Posledný oheň“ od Dea Loher. Inscenácia je súčasťou hlbokého divadelného projektu, ktorý sa zaoberá témami hnevu, nehy, smútku a nádeje. Dielo malo pôvodne premiéru v roku 2008 a odvtedy zaujalo množstvo divákov.

Dej sa odohráva v pokojnom meste, ktoré je otrasené katastrofou. V priebehu diela sú pôsobivo stvárnené jednotlivé procesy vyrovnávania sa so smútkom a potrebou pokračovať v živote. Tieto témy sú v predstaveniach obzvlášť aktuálne a aktuálne, ako zdôrazňujú predstavitelia univerzity.

Podrobnosti o predstavení

Termíny predstavení “The Last Fire” sú 22., 27. a 28. júna a 2. a 4. júla 2025. Všetky predstavenia začínajú o 20:30, vstupné začína o 20:00. Miestom konania predstavení je Old Kesselhaus v areáli univerzity v Lübecku, vhodné prostredie pre túto hlbokú prezentáciu.

Vstupenky na toto dielo sú dostupné prostredníctvom univerzitného online portálu k dispozícii tu.

O pozadí diela

Dea Loher vo svojom diele interpretuje klasickú rozprávku Charlesa Perraulta „Modrobrada“, ktorá má korene v roku 1697. Tento príbeh, ktorý bol v rôznych podobách adaptovaný v priebehu storočí, sa zaoberá temnými stránkami rodinných zväzkov a mocenských vzťahov medzi pohlaviami. V centre pozornosti je Heinrich Blaubart, predajca dámskej obuvi, ktorý sa premieta do ideálov rôznych žien a je formovaný vzťahmi s partnerkami. Motív Modrovej brady sa tak mení na úvahu o nádeji žien v ťažkých životných situáciách.

Ústredným motívom Loherovej adaptácie je osamelosť, ktorú symbolizuje tanec, najmä tango. Výmena medzi postavami je prezentovaná ako typ komunikácie, ktorá prebieha fyzicky aj emocionálne. Tance v diele predstavujú túžbu po ľudskom spojení a výzvy, ktoré s tým prichádzajú.

V tejto súvislosti sa hovorí aj o udalostiach okolo Julie, Heinrichovej prvej manželky. Z lásky si berie život a stáva sa tak v jeho očiach ideálnou ženou. To vyvoláva hlboké otázky o rozporoch v láske a definícii „zlého“, ktoré reflektujú účinkujúci aj divák.

Študenti 12. ročníka Tübingenskej slobodnej waldorfskej školy, ktorí sa podieľajú na produkcii, vnášajú do predstavenia svoje vlastné myšlienky a emócie. Podporuje otvorený dialóg na témy smútku, túžby a existenčných otázok života. Vedúci triedy Jürgen Bauer a kolektív v réžii Volkera Schuberta sa intenzívne zaoberali emóciami a motívmi diela, aby vytvorili dojemný divadelný zážitok.