Most medzi neurovedou a AI: Fatma Deniz inšpiruje na #rp25

Most medzi neurovedou a AI: Fatma Deniz inšpiruje na #rp25

25. apríla 2025 sa na #rp25 uskutočnila senzačná prednáška Fatmy Deniz, ktorá sa zaoberala reprezentáciou jazyka v ľudskom mozgu a jeho porovnaním s veľkými jazykovými modelmi. Fatma Deniz, popredná neurovedkyňa a počítačová vedkyňa, je v súčasnosti riadnou profesorkou informatiky na Technickej univerzite v Berlíne a tiež viceprezidentkou pre digitalizáciu a udržateľnosť. Vo svojom prejave zdôraznila, že komplexné neurónové siete hrajú ústrednú úlohu v porozumení ľudského jazyka a že sémantické spracovanie prebieha v podobných oblastiach mozgu ako vo veľkých jazykových modeloch, ktoré sa dnes používajú v umelej inteligencii (AI).

Cieľom Denizovho výskumu je vybudovať most medzi neurovedou a umelou inteligenciou. Ich zistenia by mohli mať praktické využitie, najmä pri liečbe jazykových porúch a vývoji systémov AI, ktoré majú jazykové schopnosti podobné ľuďom. Tieto technológie sú kľúčové pre prehĺbenie nášho chápania základných mechanizmov spracovania jazyka, ktoré sa v digitálnych humanitných vedách stáva čoraz dôležitejším.

Neurokognitívne modely spracovania jazyka

Ďalšou dôležitou témou súčasného výskumu sú neurokognitívne modely sluchového porozumenia jazyka u dospelých. Tieto modely poskytujú rámec pre časové rady a funkčnú neuroanatómiu ovplyvňujúcu syntaktické, sémantické, ako aj lexikálne procesy. Samostatné siete v ľavej hemisfére zohrávajú úlohu, zatiaľ čo prozodické procesy prebiehajú v pravej hemisfére. Cieľom výskumu je opísať funkčné a štrukturálne vzťahy medzi kľúčovými jazykovými oblasťami mozgu, ako sú temporálne, frontálne a subkortikálne oblasti.

Ďalej skúma, ako tieto lingvistické prvky interagujú s inými jazykovými a nelingvistickými oblasťami, ako sú pamäť a emócie. To vedie k rozšírenému pochopeniu hierarchických systémov spracovania jazyka, ktoré majú ústredný význam pre vývoj výkonných modelov AI.

Umelá inteligencia a jej úloha v humanitných vedách

Umelá inteligencia a strojové učenie sa teraz stali základnými prvkami digitálnych humanitných vied. Umožňujú nové spôsoby analýzy, štruktúry a interpretácie zložitých údajov. Umelá inteligencia kombinuje tradičné humanitné metódy s výkonnými algoritmami, čím vytvára nové možnosti rozpoznávania vzorov a analýzy veľkého množstva údajov.

Systémy AI sú schopné spracovať prirodzený jazyk a obrázky, prispôsobiť sa novým informáciám pomocou vhodných algoritmov a automaticky riešiť zložité úlohy. V humanitných vedách sa AI často používa na analýzu veľkých údajov, automatické rozpoznávanie textu a kultúrnu analýzu vizuálnych a zvukových médií. To ukazuje nielen pridanú hodnotu, ktorú tieto technológie ponúkajú, ale aj ich potenciálny vplyv na budúcnosť výskumu.

Stručne povedané, kombinácia neurovedy a umelej inteligencie predstavuje sľubnú cestu pre ďalší rozvoj systémov na spracovanie jazyka. Zistenia Fatmy Deniz by mohli byť nápomocné pri optimalizácii liečby jazykových porúch a vývoji systémov AI, ktoré majú jazykové schopnosti podobné ľudským.