Vysoké školy v centre pozornosti: Hrozí zvrátenie akademickej slobody?

Vysoké školy v centre pozornosti: Hrozí zvrátenie akademickej slobody?

6. augusta 2025 sa autor zamýšľa nad kľúčovou úlohou verejných vysokých škôl v kontexte globálnych výziev. Zdôrazňuje zodpovednosť univerzít za spoločné dobro a konštatuje, že základné hodnoty ako demokracia a mier už dnes nie sú samozrejmosťou. Tlak na americké výskumné univerzity sa zvýšil, najmä od prezidentovania Donalda Trumpa. Populistické hnutia v USA a Európe kritizujú univerzity ako sebecké a obviňujú ich, že sa príliš zaoberajú otázkami ako rod, rasizmus a sexizmus. To ide ruka v ruke so širším sociálnym skepticizmom voči vedeckým inštitúciám, ktorý sa prejavuje čoraz väčším rozlišovaním medzi faktami a populistickými naratívmi. Informuje o tom University of Potsdam autor zdôrazňuje potrebu jasnejšie komunikovať úspechy univerzít spoločnosti.

Od 80. rokov 20. storočia sa autor zaoberá otázkou, ako sa univerzitné investície vracajú späť do spoločnosti. V súčasnosti vidí ohrozenie autonómie univerzít a akademickej slobody, ktoré sú posilňované populistickými trendmi. Osobitné kontroverzie, ako napríklad nedávny útok Hamasu na Izrael, podnietili diskusiu o úlohe vedcov a ich zodpovednosti vo verejnom diskurze. Južný Nemec zdôrazňuje, že populisti odmietajú vedecké systémy, pretože poskytujú tvrdé fakty, ktoré môžu protirečiť ich tvrdeniam, ktoré presahujú rámec jednoduchých emocionálnych príbehov.

Demokratická stabilita prostredníctvom vedy

V tomto kritickom prostredí autor nabáda univerzity, aby aktívne zasahovali do verejného diskurzu a vnášali do spoločenskej diskusie argumenty založené na faktoch. Zatiaľ čo v Nemecku sú celkovo lepšie ochranné mechanizmy pre akademickú slobodu, nebezpečenstvo, ktoré predstavujú populistické ideológie, ako napríklad ideológie AfD, sú tu tiež jasné. Táto strana podniká útoky na výskum klímy, rodový výskum a ďalšie. Autor porovnáva súčasné obvinenia na adresu univerzít s historickými obvineniami zo 70. rokov 20. storočia a upozorňuje, že kultúrno-spoločenské diskurzy by mohli byť čoraz viac formované zákazmi myslenia a reči. Opisuje Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie Pri pohľade späť, zmeny v univerzitnom systéme a výzvy, ktoré to môže znamenať pre vedu.

Veda sa už dlho nepovažuje len za akademickú disciplínu, ale aj za základ stability a prosperity. Vysoké školy zohrávajú ústrednú úlohu vo fungovaní demokratického štátu. Sú kľúčové pre vzdelávanie informovaných občanov a podporu transferu znalostí a technológií, čo následne prispieva k stabilizácii demokracie. Autor zdôrazňuje, že vedenie univerzity má zodpovednosť chrániť hranice slobody prejavu a akademickej slobody.

Výzvy pre akademickú slobodu

Okrem toho autor varuje pred príliš dominantnými témami ako rod a bdelosť, ktoré by podľa neho mohli ohroziť univerzitnú relevantnosť. Politické zásahy, ako napríklad financovanie určitých tém prostredníctvom financovania tretích strán, ovplyvňujú to, aký výskum sa vykonáva, čo môže v konečnom dôsledku kontrolovať výskumné témy vedcov. Deje sa tak v kontexte narastajúceho tlaku na vedcov, aby sa zamerali na mainstreamové témy, čo vedie k obmedzeniu individuálnej slobody výskumu.

Chronické nedostatočné financovanie univerzít a z toho vyplývajúca rastúca závislosť od financovania od tretích strán ohrozuje intelektuálny a finančný základ univerzít. Medzi dôsledky patrí nielen klesajúci počet profesúr, ale aj rastúci vplyv kolegov, čo môže viesť ku konformizmu. Autor vyzýva vedcov, aby aktívnejšie komunikovali a bránili sa akademickej slobode, aby sa vyzbrojili proti populistickým útokom a zvýšili povedomie o dôležitosti faktov v spoločnosti.