EÚ plánuje prísnejšiu smernicu o návrate: pozadie a dôsledky!

EÚ plánuje prísnejšiu smernicu o návrate: pozadie a dôsledky!

V marci 2025 Európska komisia predstavila návrh novej smernice EÚ o návrate, ktorej cieľom je urýchliť deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl. Podľa podrobností o uni-goettingen.de Smernica vo veľkej miere vychádza z nemeckej návratovej politiky z posledných rokov. Plánované opatrenia majú vytvoriť jednotné riešenie pre všetky členské štáty EÚ a vychádzajú zo „zákona o nariadenom návrate“ z roku 2019 v Nemecku.

Mimoriadne výbušný je zámer predĺžiť zadržanie až do vyhostenia až na 24 mesiacov, ktoré sa v súčasnosti pravidelne obmedzujú na maximálne 12 mesiacov. To vyvolalo znepokojenie v politickej diskusii. Kritici sa obávajú zvýšeného zadržiavania utečencov a migrantov, ktorí sú už teraz v nebezpečnej situácii. V Nemecku vzrástol počet deportácií v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 22 %, pričom počet žiadostí o azyl klesol o tretinu, keďže zdf.de nahlásené.

Efektívnosť návratových politík

Výskumný tím z univerzity v Göttingene teraz zverejnil overenie faktov o návratových politikách a dospel k záveru, že sú v súčasnej podobe neefektívne. Vedúci projektu Prof. Dr. Sabine Hess zdôrazňuje, že práva na dlhodobý pobyt by boli oveľa efektívnejšie. Tie by mohli nielen znížiť stres pre migrantov, ale aj znížiť využívanie zdrojov úradmi. Ich analýza ukazuje, že návratové politiky od roku 2015 nielenže nevedú k väčšej bezpečnosti, ale môžu aj kriminalizovať chudobu.

Ústrednou tézou výskumníkov z Göttingenu je, že byrokratické povinnosti často vedú k špirálam zločinu. Prísne predpisy a sankcie by sa preto mali dôkladnejšie sledovať, aby sa zvýšil tlak na migrantov.

Postup vrátenia

Okrem právnych úprav sa diskutuje aj o zriaďovaní návratových centier v tretích krajinách. Tie majú umožniť rýchlejší návrat odmietnutých žiadateľov o azyl. Ako príklad sa používa albánsky model, v ktorom azylové konania prebiehajú v zahraničí, ale návraty do tretích krajín by sa mali uskutočniť až po ich ukončení. Odmietnutý žiadateľ o azyl v Rakúsku by teda nemohol začať nové konanie v Nemecku, ale bol by deportovaný na miesto, kde pôvodne požiadal o azyl.

Odborníci však návrh hodnotia kriticky. Zostáva nejasné, ktoré tretie krajiny by boli ochotné prijať odmietnutých žiadateľov o azyl. Možnosť, že deportácie sa čoskoro budú môcť uskutočniť bez rodinných väzieb, je tiež kontroverzná a mohla by viesť k tomu, že ešte viac ľudí skončí vo väzbe až do deportácie.

Vývoj v migračnej politike EÚ sa odráža aj v rastúcej ochote ľudí izolovať. Predseda Rady EÚ Charles Michel tiež uviedol, že náklady na fyzické bariéry na vonkajších hraniciach by mohli byť potenciálne pokryté, čo by mohlo vyvolať diskusiu o oprávnenosti takýchto opatrení.

Súčasná situácia ukazuje aj na nerovnaké zaobchádzanie s utečencami. Zatiaľ čo ľudia z Iraku, Sýrie a Afganistanu sú uzavretí prostredníctvom zvýšených opatrení, EÚ prejavuje oveľa väčšiu solidaritu voči ukrajinským vojnovým utečencom. V niektorých štátoch EÚ boli pozorované násilné odmietnutia žiadateľov o azyl, čo porušuje právo EÚ a Ženevský dohovor o utečencoch. Ďalšie analýzy na tieto témy nájdete na europaimlehr.de.