Pokojný dialóg: Dolné Sasko oceňuje staviteľov mostov medzi kultúrami

Pokojný dialóg: Dolné Sasko oceňuje staviteľov mostov medzi kultúrami

Dňa 16. septembra 2025 boli Dr. Yazid Shammout, predseda Palestínskej komunity v Hannoveri, a Michael Fürst, prezident Štátneho združenia židovských obcí Dolného Saska, ocenení pamätnou mincou Karmarsch. Toto vyznamenanie, ktoré udeľuje Leibniz Universitätsgesellschaft Hannover, je uznaním jej neúnavného záväzku k medzikultúrnemu dialógu a podpore mierových izraelsko-palestínskych kontaktov. Napriek rozdielnym pohľadom na politické otázky obaja zdôrazňujú dôležitosť výmeny a vzájomného rešpektu.

Predseda univerzitnej spoločnosti Volker Müller vo svojom prejave zdôraznil, aké dôležité je podporovať porozumenie v čase politického napätia. Prof. Dr. Volker Epping, prezident Leibniz University Hannover, zdôraznil naliehavosť rešpektu a počúvania v súčasnej globálnej politickej situácii. Tieto hodnoty sú v súlade s princípmi medzikultúrneho dialógu, ktorý podporuje otvorenú výmenu medzi jednotlivcami a skupinami z rôznych prostredí.

Záväzok k dialógu

Stephan Weil, bývalý predseda vlády Dolného Saska. D., ocenil desaťročia trvajúce nasadenie Shammouta a Fürsta. Ich schopnosť udržiavať kontakt v čase krízy výrazne prispela k zmierneniu napätia v Dolnom Sasku. Tento záväzok je nevyhnutnosťou vo svete charakterizovanom nezhodami a konfliktmi. Často sa zdôrazňuje, že medzikultúrny dialóg má za cieľ umožniť rešpektujúcu výmenu názorov a prekračovať kultúrne hranice.

Pamätná minca Karmarsch bola prvýkrát udelená v roku 1925 na oslavu 50. výročia odchodu Karla Karmarscha do dôchodku. Udeľuje sa každé dva roky a je symbolom uznania pre ľudí, ktorí vynakladajú osobitné úsilie na podporu dialógu a porozumenia.

Úloha medzikultúrneho dialógu

Medzikultúrny dialóg je definovaný ako otvorená a rešpektujúca výmena medzi jednotlivcami a skupinami z rôznych etnických, kultúrnych, náboženských a jazykových prostredí. Podľa Rady Európy je tento proces kľúčový pre pochopenie a integráciu v diverzifikujúcej sa spoločnosti. Zdôrazňuje sa sloboda prejavu, ako aj potreba počúvať a chápať iné perspektívy.

UNESCO opisuje medzikultúrny dialóg ako nevyhnutný pre výmenu medzi civilizáciami a kultúrami. Dietmar Larcher však varuje, že tento termín je často nepochopený. Zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku sú to ľudia, ktorí vedú dialóg, nie kultúry. Tento pohľad je rozhodujúci pre pochopenie a prijatie širokej škály perspektív.

Dôležitosť takýchto iniciatív je dnes čoraz jasnejšia, keďže svet čelí výzvam, ktoré si vyžadujú toleranciu a vzájomný rešpekt. Dialóg ako rovnocenná interakcia môže viesť k väčšiemu porozumeniu a zdieľanej identite. Shammout a Fürst sú živými príkladmi tohto dôležitého prístupu, ktorý je v súčasnej globálnej realite relevantnejší než kedykoľvek predtým.