Budúcnosť svetového poriadku: Odborníci diskutujú o presunoch moci a nových výzvach

Budúcnosť svetového poriadku: Odborníci diskutujú o presunoch moci a nových výzvach

Svetový poriadok je v stave otrasov, ktorý charakterizujú hlboké geopolitické zmeny. Univerzita v Erfurte, durínsky krajinský parlament a mediálna skupina Funke pokračujú v letnom semestri 2025 v sérii prednášok s cieľom analyzovať tento vývoj. Téma znie: „Budúcnosť svetového poriadku tvárou v tvár globálnemu vývoju“ a zameriava sa najmä na vplyv Západu. Prvé podujatie sa uskutoční 10. júna o 18:15, keď Julia Friedlander, generálna riaditeľka Atlantic Bridge e.V., otvorí túto tému svojou prednáškou „Renegotiation of the World Order: The Role of the West“. Táto udalosť je považovaná za jednu z dôležitých platforiem na diskusiu o ďalekosiahlych dôsledkoch ukrajinského konfliktu a upadajúcej moci Západu. Vstupné začína o 18.00 hod. a vstup je voľný; Odporúča sa registrácia na thueringer- Allgemeine.de/ringvorlesung.de.

Vojna Ruska proti Ukrajine poukazuje na výzvy, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo. Európske a americké záujmy klesajú, zatiaľ čo krajiny ako Čína a India sa dožadujú väčšieho vplyvu. Tento tektonický posun v mocenských vzťahoch od Atlantiku smerom k Indo-Pacifiku signalizuje novú fázu globálneho poriadku. Indicko-pacifický región, v ktorom žije 60 percent svetovej populácie a globálneho produktu, je čoraz viac vnímaný ako geopolitické centrum. „Pax Americana“ – americký hegemonický systém – je predmetom diskusie, keďže USA sa čoraz viac zameriavajú na konkurenciu s Čínou.

Globálny vplyv a geopolitické trendy

Ústup USA z konfliktov na Blízkom východe a v Európe vedie k strategickému prehodnoteniu. To umožňuje USA uvoľniť zdroje, aby mohli konkurovať Číne. V tomto „GZero svete“, v ktorom chýba stabilný globálny poriadok, sú ekonomické výhody zatlačené do úzadia a geopolitické záujmy sa stávajú dôležitejšími. Rusko, ktoré západné sankcie vníma ako „daň z veľkej moci“, zároveň požaduje väčší vplyv a je ochotné akceptovať ekonomické nevýhody.

Geopolitické zmeny ovplyvňujú nielen rovnováhu síl medzi štátmi, ale majú aj ďalekosiahle sociálne a ekonomické dôsledky. Konflikt na Ukrajine viedol k hladovej kríze v Afrike, pretože kľúčoví dodávatelia potravín zlyhali. EÚ zároveň čelí výzvam, ako je Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RCEP), ktoré funguje ako dôležitá zóna voľného obchodu. V tejto súvislosti má EÚ ťažkosti s ratifikáciou obchodných dohôd, čo by mohlo ešte viac ovplyvniť konkurencieschopnosť.

Technologické inovácie a sociálne otrasy

Vývoj v roku 2025 možno označiť za prelomový bod medzi fragmentáciou a snahou o nové organizačné štruktúry. Rastúca neistota, ovplyvnená ekonomickou nestabilitou, migračnými a klimatickými krízami, sa stala novým normálom. Vo svete charakterizovanom roztrieštenými mocenskými štruktúrami a konfrontačnou multipolaritou zostáva vojna na Ukrajine ústredným zdrojom konfliktov. Napriek medzinárodnému úsiliu zostáva budúcnosť neistá, keďže geopolitické trendy sa naďalej zintenzívňujú a samotné spoločnosti čelia polarizácii a konfliktom o hodnoty a identitu.

Výzvy, ktorým svet čelí, si vyžadujú intenzívnu diskusiu o medzinárodných vzťahoch a bezpečnostnej politike. Aspekty ako agresívne územné nároky Číny a potenciál eskalácie na Blízkom východe vyvolávajú otázky, o ktorých sa bude diskutovať v sérii prednášok. Analýzy Dr. Alexandra Dubowyho sa zameriavajú na potrebu hľadania nových odpovedí na staré problémy, keďže Európa sa usiluje o svoju strategickú autonómiu a nezávislú schopnosť konať. Vytváranie životaschopných riešení nie je len politickou výzvou, ale aj spoločenskou nevyhnutnosťou, aby bolo možné zvládnuť prebiehajúce otrasy.

Tieto prúdy a ich vplyv na medzinárodný poriadok si bezpodmienečne vyžadujú kolektívnu reflexiu a diskusiu, ktorú musia viesť nielen akademické inštitúcie, ale aj spoločnosť ako celok.