Predsudky voči utečencom: Prečo sa majú Ukrajinci lepšie ako Arabi

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Sociológ Martin Ulrich analyzuje, ako sa Rakúšania pozerajú na utečencov z rôznych kultúr odlišne.

Soziologe Martin Ulrich analysiert, wie Österreicher Geflüchtete aus verschiedenen Kulturkreisen unterschiedlich betrachten.
Sociológ Martin Ulrich analyzuje, ako sa Rakúšania pozerajú na utečencov z rôznych kultúr odlišne.

Predsudky voči utečencom: Prečo sa majú Ukrajinci lepšie ako Arabi

Súčasná analýza ukazuje, že obraz utečencov z rôznych kultúrnych prostredí v Rakúsku sa veľmi líši. Podľa sociológa Martina Ulricha sú ľudia z arabsko-afganského regiónu vnímaní oveľa kritickejšie ako tí, ktorí utiekli pred vojnou na Ukrajine. Tieto výsledky boli publikované v rakúskom časopise Journal of Sociology a sú založené na „Paneli hodnôt v kríze“, ktorý sa uskutočnil počas pandémie Corona. Zistenia poskytujú dôležité poznatky o rôznom vnímaní tých, ktorí hľadajú ochranu.

V kontexte ukrajinskej krízy, ktorá sa začala ruskou útočnou vojnou vo februári 2024, do marca 2025 utieklo do Európy približne 6,4 milióna Ukrajincov. Toto utečenecké hnutie predstavuje tretiu veľkú migráciu od roku 2015 po utečeneckých pohyboch zo Sýrie a Afganistanu. V spoločnosti však panuje silne polarizovaný názor na rôzne skupiny utečencov.

Sociálne vnímanie a predsudky

Ulrichova štúdia zdôrazňuje, že 58 % opýtaných sa domnieva, že štedrosť rakúskeho štátu pri ukrajinských žiadostiach o azyl možno hodnotiť pozitívne alebo neutrálne. Naproti tomu 73 % názorov na arabských afganských utečencov je kritických s presvedčením, že štát by nemal byť štedrý. Tieto rozdielne vnímania sú vyjadrením spoločenských predsudkov voči utečencom.

Zaujímavé je, že asi 60 % opýtaných neverí, že Ukrajinci dostávajú od štátu príliš veľa peňazí, zatiaľ čo 62 % sa domnieva, že arabsko-afganskí utečenci áno. To naznačuje, že stereotypy o kriminalite a násilí silne spojené s arabsko-afganskou skupinou majú významný vplyv na verejnú mienku.

Aktuálne údaje o žiadostiach o azyl

Zo štatistík o azyle v Rakúsku vyplýva, že v roku 2023 podali utečenci celkovo 59 157 žiadostí o azyl. Hlavnými krajinami pôvodu sú Sýria, Afganistan a Turecko. Z 31 362 rozhodnutí o pôvodných žiadostiach bolo približne 55 % pozitívnych, zatiaľ čo 45 % bolo zamietnutých. Medzi najúspešnejšie žiadosti patria žiadosti od utečencov bez štátnej príslušnosti a z Jemenu.

Pre kontext prisťahovalectva je relevantné, že v roku 2024 žilo v Rakúsku celkovo 2 327 064 prisťahovalcov. To zodpovedá približne 25,5 % z celkovej populácie. Zarážajúce je, že tieto čísla zahŕňajú všetkých ľudí trvale žijúcich v krajine, ktorí sa narodili v inej krajine, ale nezahŕňajú žiadateľov o azyl.

Pohľad na dynamiku migrácie v EÚ

V širšom európskom kontexte sú čísla Eurostatu poučné. V roku 2021 prišlo do EÚ 2,3 milióna prisťahovalcov z krajín mimo EÚ, čo predstavuje nárast o takmer 18 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nemecko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko boli najobľúbenejšími cieľovými krajinami prisťahovalcov v roku 2021. Tieto štyri krajiny predstavovali 60 % všetkých nových prisťahovalcov do EÚ.

Výzvy a sociálna dynamika spojená s prisťahovalectvom zostávajú zložité. Rozdielne vnímanie rôznych skupín utečencov, ako sú arabsko-afganskí a ukrajinskí utečenci, ilustruje nielen sociálne napätie, ale aj potrebu medzikultúrneho dialógu na podporu solidarity a porozumenia v spoločnosti.